Vystúpením Jany z Arku v storočnej vojne sa vo väčšej miere uplatnili ľudové sily a vojna proti Angličanom zrazu nadobudla národný charakter. Na Angličanov sa problémy začali hrnúť zo všetkých strán – ich vzťahy s burgundským vojvodom sa začali zhoršovať a ich vojská vo Francúzsku začali trpieť nedostatkom zásob a posíl. Navyše začali vznikať nezhody medzi dvomi najmocnejšími panovníkmi lancasterskej ríše, vojvodom z Befordu a vojvodom z Gloucesteru.

Po oslobodení mesta Orléans a porážke Angličanov pri mestách Pataye a Jargeau nastal obrat vo vojne. Vysoká šľachta však závidela Jane z Arku jej postavenie a prekážalo jej, že spásu Francúzsku prinieslo obyčajné dievča. Johanka bola nakoniec vyštvaná z kráľovského dvora a vrátila sa späť do boja. Pri oslobodzovaní Compiégne bola zajatá Burgunďanmi a v roku 1431 bola v Rouen upálená.

Potom už nasledovala jedna porážka Angličanov za druhou. V roku 1436 dobyli Francúzi Paríž a v roku 1449 Normandiu. Angličania napokon v roku 1453 prehrali bitku pri Castellione a museli vojnu skončiť. Vo Francúzsku zostalo v ich moci jedine prístavné mesto Calais s okolím a Normanské ostrovy. Calais padlo do rúk Francúzov znovu v roku 1558 a jediné územie, ktoré Angličanom vo Francúzsku zostalo sú Normanské ostrovy.